Logo

Troskova troška - Diel štrnásty

Troskova troška - Diel štrnásty
12.11.2017
PDBASKET

INTER PERIE NEPUSTIL 

Povedzme si úprimne, na Interi sme mohli len prekvapiť. Podľa môjho názoru, tento rok majú Bratislavčania tím s najväčšou silou, či už čo sa týka individuálnych kvalít alebo z pohľadu zohratosti mužstva.

Ťažko pre mňa hodnotiť zápas, ktorý som v podstate nevidel. Pri pohľade na štatistiky sa však asi dá konštatovať, že faktory, ktoré rozhodli o výhre domácich boli hlavne doskoky, ktorých mal Inter o 19 viac a takisto trestné hody. Inter ich strieľal 20, my sme mali k dispozícii 8. 

Čo sme s Interom zhodne pokašľali bola streľba za 3 body, kde sme sa my aj Bratislavčania pohybovali na úrovni 24  respektíve 21 percent. 

Prvé minúty to skutočne vyzeralo, akoby mali na Pasienkoch zle namontované koše. Ani my ani domáci, sme nevedeli trafiť z voľných pozícii a celkovo tento zápas bodovú smršť nepriniesol. 

Konečný výsledok 76:66 v prospech Interu. Čo nás môže tešiť je, že sme Inter celkom slušne ubránili a dovolili sme in dostať sa nad 20 bodov len v štvrtej štvrtine. Takisto teší dobrá eliminácia Rada Rančíka, ktorý ako najväčšia ofenzívna zbraň Interu dal len 9 bodov. 

S čím však rozhodne spokojní byť nemôžeme, je napríklad fakt, že sme bratislavského 196  centimetrov vysokého rozohrávača Nemanju Barača pustili až k trinástim doskokom, z čoho štyri boli útočné. To je rozhodne niečo, na čo pyšní byť nemôžeme.

MARTIN NA BIELOM KONI/MAREK NA BIELEJ SANITKE

Snáď mi teraz už s odstupom času odpustíte trošku nadnesený titul. Marek Jašš bol dôvodom, prečo som zo zápasu na Interi vnímal v podstate len časť prvej štvrtiny. Marek ukázal po zlomenine ruky obrovskú chuť znova hrať basketbal a v jeho prvom zápase proti Karlovke nesklamal. Rozhodne sa nevedel dočkať aj duelu na Interi, kde bol dokonca zvolený miesto Marka za kapitána tímu. 

Keď sa niekedy na veci veľmi tešíte, zvyknú sa pokaziť. Marekove tešenie trvalo presne 21 sekúnd. V rýchlosti sa na polovičke Interu zrazil s domácim centrom Salihom Nuhanovičom a skácal sa k zemi. Po chvíli ležania na palubovke sa postavil a okamžite odbehol do šatní. Ja som ho vzápätí nasledoval. 

V šatni som už pri ňom našiel domáceho doktora pána Demoviča, ktorému chcem aj touto cestou poďakovať za to, že sa na Mareka pozrel a vybavil nám prevoz do nemocnice a takisto aj rýchle vyšetrenie. Marek mal od začiatku typické príznaky otrasu mozgu. Bolela ho hlava a takisto mu bolo zle od žalúdka. Bohužiaľ, dostal ranu presne do spánkovej oblasti hlavy, čo býva dosť nebezpečné. 

Po tom, čo Marek asi pol hodinu sedel v šatni s ľadom na hlave a jeho bolesti neustupovali, rozhodol pán Demovič o tom, že bude lepšie, keď sa pre istotu podrobí vyšetreniu na Kramároch.

Po príchode sanitky mi saniťáci oznámili, že s Marekom v sanitke môžem ísť jedine v prípade, že som rodinný príslušník. A keďže som bol málo presvedčivý, keď som im tvrdil že som jeho otec, musel som si zháňať dopravu. 

Tu prichádza moje druhé dnešné poďakovanie. Gerovi, môjmu a Marekovmu spoločnému kamarátovi,  ktorý ma dopravil do nemocnice a potom aj s Marekom oboch naspäť k autobusu. Nenechajte sa ale oklamať Gerovým príjemným pohľadom. Minulý rok s Interistami oslavoval titul. A to sa neodpúšťa. 

Aby sme to uzavreli. Vyšetrenie na Kramároch potvrdilo ľahký otras mozgu a keďže sa po príchode domov neobjavili ďalšie komplikácie, Marek dostal zelenú a od zajtra už opäť začína naplno trénovať. Držme palce, aby sa to na tretí pokus podarilo :)