KÁVU ?

Cez týždeň sa k nám na skúšku pripojil jeden hodne vysoký mladý Slováčik. Bol som ho zobrať na stanicu a začal priateľskú konverzáciu, lebo som šípil, že chlapec je hodne vyplašený. Všetko išlo dobre, ale potom to absolútne pos*al. Začal mi vykať. To je ten moment v živote človeka, keď zistí, že sa buď dlho neholil, alebo starne. Ten moment, keď si uvedomíte, že už vás dva roky deti vo výťahu volajú ujo. Že je to krok od dňa, kedy vás budú púšťať sadnúť si v autobuse a pár krôčikov od zľavnenej permanentky na basketbal. Život beží rýchlo a ja rozmýšľam, že by som mal pomaly zbehnúť do banky a začať riešiť druhý pilier. Už je čas. 
Po ceste som mu ale odpustil a povedal som si, že ho zoberiem na najlepšiu kávu v meste. A aby ste vedeli, najlepšiu kávu robí náš masér Jožko Novák v útrobách mužskej šatne. Ja som celý život kávu nepil, ale Jožkov TUREK DO SKLA je jednoducho neodolateľný. Vždy som si hovoril, že je škoda, že náš masér nehovorí po anglicky (alebo že Američania nehovoria po slovensky). Prichádzajú o veľkú dávku zábavy a 7 ton príbehov. Jožko je kráľ a najlepší človek v hale. Tak to vždy bolo a vždy bude. AMEN

STEJK NÁŠ KAŽDODENNÝ 

Chalani aj s trénerom chodia večerať do nového Dráčika. Celé sa to riešilo za pomoci môjho kamaráta Peťa Moravčíka rodeného Handlovčana, o ktorom keď handlovské jadro zistí, že podporuje prievidzský basketbal, tak dostane doživotný zákaz vstupu do mesta a asi ho niekde rituálne upália. 
Živiť Američanov je inak veľmi jednoduché. Kurací stejk a ryža so zeleninou. Stále dookola. V momente, keď si vaša fantázia uletí a skúsite soté alebo nebodaj niečo bezmäsité, pripravte sa na vražedné pohľady. Strava je proste základ, tam sa chyby neodpúšťajú. 
Po chvíli sedenia prišli ku stolu s basketbalistami 4 deti a niekoľko dospelých s tým, že by sa radi s chalanmi odfotili. Ja som si na úvod myslel, že si pomýlili stôl veď to JA PÍŠEM TEN BLOG ! Tak nie no. So mnou fotku nechceli. Jedno z detí malo narodeniny, tak tréner spolu s hráčmi spontánne spustili HAPPY BIRTHDAY. Potom sa s deťmi pofotili, prehodili niekoľko slov a pokračovali v stejk párty. 
Pri odchode som spoznal jeden dospelý pár. Moji bývalí susedia z Prievidze. Bývali priamo pod nami. Môj ex-sused mi od radosti zo stretnutia kúpil pivo a pripomenul mi, že som ho tak 3-krát vytopil. Trikrát a dosť sa hovorí! Chvalabohu preňho už tam nebývam, takže mu nebudem viac môcť ubližovať. Už ho bude vytápať niekto iný.

SMRŤ KĽAKOM

V sobotu sme išli na to. Obávaná teambuildingová akcia sa stala realitou a o druhej sme už aj s fanúšikmi vyrážali z parkoviska smerom na horu smrti. 
Ja turistiky neznášam. Keď som bol malý naši ma vždy vláčili po rôznych túrach, ja som vždy plakal a mama vždy tvrdila ,že je to tu za kopcom, aj keď dobre vedela, že nás čaká ešte tak 5 kilometrov. To sú také tie typické odpustiteľné dospelácke klamstvá ako keď vám rodičia celé detstvo tvrdia, že ste najkrajšie dieťa na svete. Vytriezvenie príde, keď nastúpite do školy. Polka triedy sa vám smeje, že máte veľký nos, druhá polka, že máte malé uši a na záver vám telocvikár povie, že také ploché nohy ešte nevidel. 
Každopádne v polke cesty nahor som už mal dosť. Jašško si brblal pod nos niečo typu : „Prečo som si nezlomil radšej nohu“ a Morky asi aj plakal. To najlepšie však ešte len malo prísť. Nejakým zázrakom som dostal na starosti Pipíškovho psa. Cvične som ho pomenoval Hyena a myslím, že na to párkrát aj zareagoval. Z nejakého mne neznámeho dôvodu bola Hyena naučená chodiť do Z-tka a pri každom strome sa na 10krát omotať vodítkom o kmeň. To len umocnilo moju „radosť“ z únavy a takisto prospelo môjmu tlaku. Na konci výstupu sme už s Hyenou kamoši neboli. Odovzdal som ju Braňovi s tým, že je fajn ale na vzťah to nevidím. Cestou dole už si ju bral sám. 
Po príchode naspäť na parkovisko sme všetci boli vyčerpaní, hladní, smädní a zničení. Všimol som si však, že počas celej túry bol jeden človek neustále vysmiaty a neskutočne si to užíval. Grant. Podľa mňa to je kvôli tomu, že sa narodil v Oregone. Proste má les v srdci a patrične si to užil. 
Záverom treba povedať, že výlet splnil svoj účel všetci sme sa zabavili, užili si to a opäť trošku utužili vzťahy s vami fanúšikmi. Večer sme si dali špekačky a guláš a verte mi, tak pekne ako vie Jay vysloviť guláš to nevie ani veľa originálnych Slovákov ! Všetka česť. 
Pred nami je posledný augustový týždeň, máme pomaly koniec leta a príde to obdobie keď neviete, či si máte obliecť plavky alebo otepľovačky. Zlaté slovenské počasie. Nevadí, Iľko nás zachráni ! 
Čaute