V priebehu júla si bližšie predstavíme príbehy ľudí, ktorí stoja za naším tímom - členov realizačného tímu BC Prievidza.

Začíname s hlavným trénerom Garethom Murrayom. V 1. časti jeho basketbalového životopisu sme sa venovali hráčskej kariére. Od prvých krokov na palubovke cez náročný úvod profesionálnej kariéry až po veľké míľniky v reprezentácii.

Teraz nás čaká 2. diel Murrayho príbehu, v ktorom sa už pozrieme na trénerskú dráhu. Zameriame sa na to, ako sa vôbec dostal na lavičku, hoci ešte stále aktívne hrával. Priblížime si jeho najväčší úspech v úlohe kouča, ktorý mal priam rozprávkovú koncovku.

Garetha sme sa opýtali aj na pohľad mimo basketbalu. Zaujímalo nás to, ako vníma život v Prievidzi, čo si obľúbil, čo mu naopak chýba zo škótskeho domova. A rovnako nám prezradil, ako vyzerá skladba tímu pre nasledujúcu sezónu.

Glasgowská ikona

Murray má za sebou skutočne pôsobivú hráčsku kariéru. Najväčšou poctou pre hráča je tradične pozvánka do reprezentácie, kde bol Murray ako doma. 62 štartov za Veľkú Britániu, vrátane dvoch účastí na európskom šampionáte, kde čelil hviezdam z NBA. Okrem toho však hrdo obliekal aj dres škótskeho národného tímu, s ktorým sa zúčastnil troch Hier Commonwealthu. Ako jediný Škót v rámci basketbalu až trikrát reprezentoval rodnú krajinu na tomto podujatí.

Na klubovej úrovni sa Murray stal ikonou glasgowského basketbalu. V tíme, ktorý dnes nesie názov Caledonia Gladiators, stanovil niekoľko rekordov a patrí mu prvenstvo v historických štatistikách. Veď v drese tohto klubu odohral viac než 500 zápasov, čo je neuveriteľné číslo! Tento rekord tak skoro nepadne.

Vedie aj v historických tabuľkách bodov, doskokov, asistencií či ziskov. Tomu sa povie zanechať na mieste nezmazateľnú stopu. Jeho klubové číslo 33 už nebude nosiť žiadny iny hráč, banner s Murrayho menom visí v glasgowskej aréne.

No jeho glasgowský príbeh sa neskončil vyzlečením dresu. Hoci ešte stále obliekajúc dres tohto tímu začala aj jeho nová rola.

Hrajúci tréner

Trénerská úloha prišla nečakane. S nástupom pandémie vládla veľká neistota, ktorá výrazne ovplyvnila tiež svet basketbalu. Naplno to pociťovali aj v Glasgowe. Na lavičke skončil dovtedajší tréner mužského tímu a vedenie klubu sa obrátilo na Murrayho. 

Chceli od neho, aby v neľahkej situácii prevzal vedenie tímu a pôsobil ako hrajúci tréner. Murray s tým nerátal, no ponuku nechcel odmietnuť. 

„Okolnosti sa rýchlo zmenili a panovalo veľa neistoty, takže som nechcel tú príležitosť odmietnuť,” vraví Murray, ktorý si dobre uvedomoval, aká náročná výzva je pred ním. „Počas kariéry som hral pod Sterlingom Davisom, ktorý bol niekoľko rokov hrajúcim trénerom, takže som videl, aké ťažké je zvládať obe úlohy naraz.“

Hrajúci tréner v tíme najvyššej súťaže, to sa nevidí často. V kombinácii s neistou situáciou a obmedzeným rozpočtom to mal Murray o to ťažšie, že bol stále dôležitou súčasťou tímu aj na palubovke. Naďalej totiž hrával takmer 30 minút na zápas a popri tom spoluhráčov viedol ako hlavný tréner. 

Nešlo len o zápasy, ale aj o tréningy a všetky trénerské povinnosti. „Najväčšou zmenou bolo prestať myslieť len na seba. Zrazu si zodpovedný za mnoho aspektov tímu, no predovšetkým za hráčov, ktorých trénuješ. Hlavné a prvoradé nastavenie je teraz: Čo potrebujú oni?” priznáva.

V tejto úlohe nakoniec strávil dve celé sezóny. V druhom ročníku pritom doviedol podceňovaný tím až do semifinále, a to ako v lige, tak aj v pohári. Mimochodom, práve v tej sezóne zaznamenal kariérny rekord v počte asistencií, ktorých zbieral v priemere 4 na zápas. To je na pozíciu krídelníka rozhodne nadpriemerné číslo.

Trénerská kapitola

Uvedomil si, že prišiel čas na ťažké rozhodnutie. Nastal čas zavesiť tenisky na klinec a sústrediť sa na trénerskú kariéru. Po sezóne 2021/22 tak definitívne ukončil hráčsku kariéru a stal sa trénerom na plný úväzok.

„Rád by som ešte hrával basketbal. Veľa ľudí mi hovorilo, aby som hral, kým to pôjde, pretože ten čas sa už nevráti. Ale chcel som sa trénovaniu venovať naplno a posúvať sa ďalej,“ vysvetľuje, prečo sa rozhodol skončiť hráčsku kariéru, hoci bol pre tím stále prínosom aj na palubovke.

Murray teda pokračoval na lavičke mužstva, ktoré práve od sezóny 2022/23 nesie názov Caledonia Gladiators namiesto predošlého Glasgow Rocks či Scottish Rocks, no ide o rovnaký klub. Zároveň sa však znova vrátil do národného tímu, ale tentoraz už v pozícii asistenta trénera. 

Práve reprezentácia mu dala množstvo skúseností, či už ako hráčovi alebo trénerovi. Pracoval s trénerskými osobnosťami, ktoré dnes pôsobia tiež v NBA. „Najviac som sa naučil počas pôsobenia v reprezentácii. Bol som obklopený skvelými a skúsenými trénermi i hráčmi počas reprezentačných okien. Hral som na veľkých turnajoch, videl rôzne trénerské prístupy a rozprával sa s hráčmi z top programov po celej Európe. 

Trénovali ma kouči ako Chris Finch, Joe Prunty, Nate Reinking, Guy Goodes, Alberto Lorenzo, Thorsten Leibenath, Vincent Lavendier, Rob Beveridge. Môj dlhoročný klubový tréner Sterling Davis ma tiež ovplyvnil tým, ako prešiel z úlohy hráča na kouča. Od každého som si niečo zobral, no stále sa snažím zostať autentický a verný mojej osobnosti a presvedčeniam,” hovorí.

Historický úspech po 20 rokoch

Na prvú sezónu, v ktorej sa už venoval iba trénerstvu, určite nikdy nezabudne. Mužstvo doviedol k historickému úspechu. 

Caledonia pod jeho vedením postúpila do finále pohárovej súťaže BBL Trophy. A súboj o trofej odohrala na domácej palubovke, pred zrakom 6-tisícového publika v Glasgowe. No a aby to bolo celé ešte zaujímavejšie, súperom bol jeden z Murrayho bývalých klubov Cheshire Phoenix, kde pred rokmi pôsobil.

Na to sa však vôbec nesústredil, naplno sa koncentroval len na jediné - triumfovať vo finále. Bola to obrovský dráma, ktorá vrcholila v poslednej minúte. A 35 sekúnd pred koncom ešte Cheshire viedol o dva body. 

Caledonia mala loptu, Murray si vzal oddychový čas, zverencom naordinoval taktiku na kritické chvíle. A bol úspešný. Už po pár sekundách prišlo vyrovnanie a nasledoval time-out na druhej strane. Cheshire však nezakončil presne a 15 sekúnd do konca bolo držanie lopty znova v rukách Gladiátorov. Čo nasledovalo? 

„Vezme si Gareth Murray oddychový čas? Áno, sekundu váhal, no berie si ho,” vraveli televízni komentátori. „Toto je chvíľa Garetha Murrayho, toto je jeho moment. Môže nakresliť víťaznú akciu na kôš s klaksónom. Muž, ktorý zažil niekoľko ťažkých momentov počas hráčskej kariéry, má šancu pripraviť rozhodujúcu akciu svojho tímu vo finále.”

A Murray túto príležitosť dokonalo využil. David Sloan v poslednej sekunde premenil strelu spoza perimetra a aréna explodovala radosťou. Na tento moment a oslavy, ktoré vzápätí prepukli, bez pochýb nezabudne nikto z prítomných ľudí, či už hráčov, trénerov, funkcionárov alebo fanúšikov. To by mimochodom vedel potvrdiť aj náš športový riaditeľ Matthias Haufer. Na záberoch bezprostredne po skončení zápasu je vidieť Haufera, ako oslavuje výhru klubu, ktorému pomáhal so skautingom hráčov. S Garethom teda spolupracoval už niekoľko rokov.

Každopádne, Murray dokázal ako tréner to, čo nestihol počas hráčskej kariéry. Do Glasgowa priniesol prvú trofej po 20 rokoch. „Je to úžasné. Toto je pravdepodobne najväčší moment v histórii klubu, vyhrať takýto zápas je úžasné. Ten záver bol ako z filmu, víťazný kôš v poslednej sekunde pred 6000 ľuďmi v Glasgowe. Lopta letí vzduchom, zaznie klaksón, a padne do koša bez dotyku obruče a celé miesto vybuchne nadšením,” hovoril pri víťazných oslavách.

„Ako hráčovi sa mi nikdy nepodarilo priniesť do Glasgowa žiadnu trofej, ale urobiť to pred 6000 fanúšikmi tam, to bolo načasovanie ako z rozprávky. Tá trofej však nepatrila len tímu, ktorý bol na palubovke. Patrila všetkým, ktorí roky pracovali v zákulisí, hráčom, ktorí v klube pôsobili predtým, ľuďom z celého Škótska. 

Bola pre celú organizáciu, pre každého, kto bol s klubom spätý počas tých rokov – a to je na tom, úprimne, to najkrajšie,“ spomína na nezabudnuteľný moment.

Nový začiatok

V nasledujúcej sezóne sa s klubom premiérovo predstavil v pohárovej Európe. V Európskom pohári FIBA sa Caledonia rozhodne nestratila a v skupine zaznamenala tri výhry. Zhodou náhod, jediný tím, ktorý nedokázali zdolať ani raz, bolo španielske Bilbao, ktorého silu už dobre poznáme aj v Prievidzi. Okrem dvojzápasu s Bilbaom pritom bolo pamätné najmä domáce víťazstvo nad poľským gigantom Anwil Wloclawek.

V rámci domácej súťaže obsadili tretiu priečku s najlepšou bilanciou za ostatné roky, v pohárovej súťaži BBL Trophy tentokrát dokráčali do semifinále. Aj v predošlej sezóne sa s Caledoniou vrátil do Európskeho pohára FIBA, kde Caledonia zaznamenala zhodnú bilanciu ako pri predošlej účasti. Spolu s koncom európskeho účinkovania však skončil aj Murrayho angažmán na lavičke Gladiators. 

S krátkymi prestávkami pôsobil v klube dve dekády. Po 18 rokoch strávených v Glasgowe však nastal čas na nový začiatok a ten prišiel v Prievidzi. Stovky kilometrov od rodiska našiel nový basketbalový domov. Prichádzal síce do nového prostredia, ale slovenská liga pre neho nebola úplná neznáma. A navyše poznal niekoľko bývalých hráčov Prievidze či spomínaného Matthiasa Haufera, ktorý ho oslovil s ponukou viesť tím.

„Sledujem mnoho líg aj hráčov, ktorých som v minulosti trénoval alebo sa ich snažil získať, takže som poznal úroveň súťaže. S Mattom Hauferom som už pár rokov spolupracoval na skautingu a poznal som viacerých hráčov, ktorých podpísal do Prievidze. Napríklad o Keithovi Jordanovi sme sa rozprávali 2-3 roky dozadu. Poznal som aj hráčov, čo tu hrali predtým, ako Rodney Glasgow, Paul Guede či Liam Potter.

Čo som však predtým nevedel, bola história klubu a tú som si postupne osvojil. Páči sa mi, že celé mesto žije basketbalom. Fanúšikovia pozdravia aj pri večeri v reštaurácii. Atmosféra v klube je veľmi dobrá. Najviac sa mi páči komplexná práca s mládežou, od najmladších až po A-tím. Takto sa buduje kultúra a hrdosť. Nie každý sa stane profesionálom, no niektorí môžu byť tréneri, rozhodcovia, zapisovatelia a hlavne fanúšikovia,” hovorí prievidzský lodivod.

Život škótskeho trénera v Prievidzi

Väčšinu kariéry síce strávil Murray v Británii, no okrem toho dva roky pôsobil vo Francúzsku a tri roky študoval v USA. 

„Cestoval som po svete kvôli basketbalu a vždy sa snažím prijať miestnu kultúru. Jazyk je pre mňa náročný, ale hráči aj realizačný tím hovoria po anglicky, takže to uľahčuje komunikáciu,” vraví Murray, ktorý zažil počas pôsobenia vo Francúzsku aj špecifickú situáciu, keďže jeho tréner nehovoril po anglicky. „Tréningy boli v poriadku, ale zápasy už ťažšie,” spomína.

Murray dlhodobo žije v Glasgowe, treťom najväčšom meste Spojeného kráľovstva s viac ako polmiliónovým obyvateľstvom. V porovnaní s tým je teraz jeho druhým domov niekoľkonásobne menšia Prievidza. 

„Prievidza má pokojnú atmosféru a uvoľnený životný rytmus. Je to malé mesto, ľahko sa v ňom pohybuje a nie sú tu až také veľké zápchy,” hovorí s úsmevom. „V Británii sú tiež také mestá, no ešte nikdy som v takom nežil. A na Prievidzi sa mi veľmi páči, že si môžem posedieť v kaviarni či dať večeru vonku na terase pod holým nebom. 

Rád chodím do reštaurácií a ochutnávam nové chute. Milujem rozmanitosť jedál v meste. Ľudia sú priateľskí a veľmi si užívam, že môžem jesť vonku. To nie je v Británii vždy možné kvôli počasiu. Páči sa mi tá uvoľnená atmosféra,” vraví Murray, ktorý si Prievidzu rýchlo obľúbil.

Na druhú stranu, život v menšom meste prináša tiež niekoľko špecifík. Zatiaľ čo v Glasgowe je v podstate nonstop otvorená nejaká reštaurácia, na Slovensku je to inak. „Bolo treba si zvyknúť na to, že prevádzky sú skôr zatvorené a fakt, že nie vždy je po ruke to, na čo mám chuť. A veľmi mi chýba Irn Bru, to je škótsky sýtený nápoj. A tak isto ranné škótske žemle s maslom a slaninou,” hovorí s iskrou v očiach.

Samozrejme, najviac mu ale chýba milovaná rodina, manželka a dcéra. Keď sa má Gareth Murray predstaviť, v prvých vetách s určitosťou spomenie práve rodinu a to, aká je pre neho dôležitá. Tráviť väčšinu sezóny na inej strane kontinentu preto nie je jednoduché, no každý športovec vie, že je to súčasť kariéry.

„Vybral som si túto kariéru, najprv ako hráč, teraz ako tréner. Sú s tým spojené obete – dlhé hodiny, cestovanie každý víkend, vynechané špeciálne príležitosti, či už narodeniny, Vianoce, svadby priateľov. Niekedy je ťažké byť ďaleko od domova a sledovať, ako moja dcéra vyrastá. Moja rodina ma však podporuje a chápe, že toto je to, čo chcem robiť.”

Jeho blízki ale dobre vedia o výkonoch tímu, zápasy pozorne sledujú online. A viacerí, vrátane manželky s dcérou, prišli do Prievidze aj osobne, čo pre Murrayho znamená veľa.

Skladba nového tímu? Ako puzzle

Aktuálne si môže Murray vynahrádzať čas s rodinou, no jeho práca neustále pokračuje. Len pred týždňom bol v Prievidzi na Tryout Campe, kde preverili mladých hráčov. Už dlhšie pritom spolu so športovým riaditeľom klubu naplno pracujú na skladbe tímu pre nasledujúci ročník.

„Offseason je o plánovaní a skautingu hráčov. Nie si síce na ihrisku každý deň, ale myseľ stále pracuje naplno. Premýšľate ako postavíme tím na ďalší rok, akých hráčov a aké nastavenie chceme. Nestačí len podpísať najlepších hráčov. Musíme vedieť spolupracovať, vytvoriť chémiu. Je to ako skladať puzzle,” približuje.

Úroveň slovenskej súťaže Murrayho neprekvapila. Mal veľmi dobrú predstavu na základe hráčov, ktorí tu pôsobili. Viac tímov však ukázalo konkurencieschopnosť a aj na základe nadobudnutých skúsenosti z prvého ročníka na Slovensku teraz buduje nové mužstvo. „Z minulého roka vyplýva, že potrebujeme silný, fyzický tím, teda hráčov, ktorí bojujú a vedia brániť.”

„Chceme byť fyzicky silní a mentálne odolní. Chceme hrať moderný, rýchly a agresívny štýl obrany s rotáciami. Nechceme, aby hralo len 6-7 hráčov – potrebujeme 10-12 chlapcov, ktorí budú bojovať a ťahať za jeden koniec povrazu,” pripomína.

Nejde však len o to nájsť kvalitných hráčov. Kľúčové je nájsť vhodné osobnosti s dobrými charakterovými vlastnosťami, čo môže vytvoriť základ pre fungovanie úspešného kolektívu.

„Keď hľadáte skryté talenty a budujete tím, je to vzrušujúce. Pre mňa je dnes najdôležitejší charakter a pracovná morálka. Samozrejme, chceme talent, ale aj hráčov, ktorí tvrdo pracujú a je príjemné byť s nimi každý deň. Snažím sa držať pravidla "žiadne problémové typy". Trávime spolu 9 mesiacov, tak musíme byť radi, že sme spolu. Tímová chémia je veľmi dôležitá, všetci musíme ťahať za jeden povraz,” upozorňuje.

Prípravy na ďalšiu sezónu sú v plnom prúde, fanúšikovia sa postupne dozvedajú o nových menách na súpiske, ktoré bude Murray viesť spolu so svojím realizačným tímom. Už o niekoľko týždňov sa začne tvrdá príprava, prídu aj prvé zápasy a obzvlášť tých sa všetci už tradične nevieme dočkať.

Veľmi sa teší aj Gareth Murray, ktorý na záver prezrádza, aký je jeho zvyk pred každým zápasom.

„Obliekam sa vždy v rovnakom poradí – košeľa, nohavice, ponožky, topánky. Podvedome možno robím ešte niečo ďalšie,” dodáva škótsky kouč. 

Na bohatú hráčsku kariéru nadväzuje ako tréner. Počas pôsobenia v Prievidzi má šancu zaznamenať ďalšie veľké míľniky, nielen pre seba, ale aj pre klub a celú komunitu, ktorú si rýchlo obľúbil a pravidelne ju vyzdvihuje. A my veríme, že tento príbeh bude pokračovať úspešne.

Foto: BC Prievidza, Vladimír Králik, Ladislav Szibilla, Caledonia Gladiators