Klub BC Prievidza si v tejto sezóne pripomína 75. výročie svojho založenia. V priebehu aktuálneho ročníka preto na našich stránkach spomíname na históriu klubu. V rámci rozhorov s legendami sme sa rozprávali aj s Jánom Záňom, ktorý pôsobil v prievidzskom basketbale na viacerých pozíciách. Ako vedúci družstva sa napríklad tešil zo zisku prvého federálneho titulu v roku 1989.

Aká bola vaša cesta v prievidzskom basketbale?

Ja som začal ako obyčajný fanúšik a postupne som sa dostal do hnutia, začal som rozhodovať, stal som sa komisionárom, na istý čas som bol i tajomníkom klubu. A už keď som mal roky a už som nemohol pískať, tak som pomáhal pri stroji, obsluhoval som časomieru a zapisoval som.

V strede fotografie zo sezóny 1984/85 v hornom rade je Ján Záň, ktorý vtedy pôsobil v klube ako vedúci družstva.

Čo by ste označili za najkrajšiu spomienku, ktorú ste tu mali v súvislosti s vaším pôsobením v klube?

Moja najkrajšia spomienka bola, keď som bol vedúci družstva a my sme získali prvý federálny titul. Ja som bol vedúci družstva, a bolo to ohromné, potešujúce a jednoducho nezabudnuteľný zážitok.

Vtedy trénoval Janko Hluchý a my sme mali ohromnú spoluprácu aj čo sa týka tréningových vecí, aj zápasov, aj keď sme chodili na zájazdy. No a v kombinácii, že sme mali veľmi dobrú spoluprácu s poľskými klubmi, napríklad Vroclav a neskoršie Zelená Gora,  s tými sme mali ohromne dobré styky. Chodili sme tam na sústredenia, oni prišli sem, bývali tu v Bojniciach. Táto spolupráca ma tešila.

Ján Záň bol pred októbrovým zápasom s Komárnom jednou z ocenených legiend nášho klubu. 

Čo by ste odkázali súčasným fanúšikom prievidzského basketbalu?

Aby nezúfali, aby vytrvali, hádam sa časom situácia zmení a viac budú hrať aj Prievidžania. Práca s mládežou je v Prievidzi dobrá, len sa to potom rozuteká. Keď prídu do dospelého veku, tak idú študovať a už sa sem nevrátia, prípadne si nájdu angažmán niekde v zahraničí. Fanúšikom chcem odkázať len toľko, aby nezúfali, aby zostali verní, i keď budú neúspechy, ale ja verím, že sa dočkáme aj lepších časov, hoci na titul to ešte nevidím.

Foto: Ladislav Szibilla/René Matuška/BASKETBALL CSSR RETRO