V našom poslednom zápase v rámci Alpe Adria Cupu sme sa predstavili na palubovke USK Praha. Pre nahustený program a drobné zranenia v tíme, sme stretnutie využili na konfrontáciu našich mladých hráčov s kvalitným zahraničným súperom. Napriek bojovnému výkonu sme podľahli domácemu tímu 49:107. Nie len o tomto zápase sme porozprávali s Marošom Helmecym, ktorý zastával v tomto zápase úlohu hlavného trénera.

V Prahe si premiérovo viedol tím z pozície hlavného trénera BC Prievidza. Aký je to pocit?

Byť hlavný trénerom je pre mňa vždy zážitok. Preto som rád, že môžem pomáhať mládeži, kde vediem niektoré zápasy ako hlavný tréner. Tento zápas mal však pre mňa zvláštny náboj. Prvýkrát som bol na lavičke ako hlavný tréner vo farbách BC Prievidza a hneď proti takému kvalitnému súperovi, akým je USK Praha.

Bol si síce hlavný trénerom BC, ale k dispozícii si mal v podstate juniorské mužstvo. Ako si to vnímal?

Je to pravda, ale ja to tak neberiem. Spolu s trénerom Pannonem a so všetkými v BC a MBA pracujeme na tom, aby sme dokázali zapojiť čo najviac hráčov z juniorského tímu do mužov. Hájili sme farby BC Prievidza, aj keď celý tím bol zložený z chalanov z MBA. Veľmi ma teší, že tieto dva kluby spolupracujú a snažia sa pomôcť mladým hráčom zbierať skúsenosti v seniorskom basketbale. Ako trénera ma teší, keď niektorý z juniorských hráčov dostane príležitosť hrať v takýchto zápasoch. Vtedy je to výborný pocit.

Ako bolo spomenuté, náš tím nastúpil s juniormi. V akom zložení nastúpil súper?

USK Praha nastúpila k zápasu s plnou vážnosťou. Do základnej zostavy postavil domáci tréner troch hráčov, ktorí boli nominovaní do širšej mužskej reprezentácie, talentovaného Fína Madsena a amerického pivota Rainesa. Na lavičke zostal sedieť iba druhý Američan, ktorý hráva na pozícii rozohrávača. Všetci títo hráči odohrali 20 minút.

Aké boli ciele v tomto zápase?

Hlavným bolo dať šancu mladým hráčom proti kvalitnému súperovi, ktorý im ukáže, že musia na sebe ešte veľa pracovať. Ďalším bolo bojovať vo farbách BC o čo najlepší výsledok, aj keď sme vedeli, že to nebude jednoduché. Súper na nás vytiahol hneď od začiatku pressingovú obranu po celom ihrisku. Chalanom chvíľu trvalo, kým prišli na to, že situácie na ktoré majú v juniorskom basketbale niekoľko sekúnd musia v profesionálnom vyriešiť niekedy za menej ako sekundu.

Ako teda hodnotíš výkon svojich zverencov?

 Ako som už spomínal, hráčom chvíľku trvalo, kým si uvedomili proti akému súperovi nastupujú a v akej rýchlosti musia riešiť niektoré situácie. S výkonom som však spokojný. Hráči ukázali srdce a bojovali aj za nepriaznivých podmienok. Aj keď tomu skóre veľmi nenasvedčovalo, tešil ma aj polčasový výsledok. Podľa štatistík sme po polčase prehrávali len o jeden doskok, čo ukazovalo našu bojovnosť. Myslím si aj, že sme ukázali niektoré akcie, ktoré ulahodili oku diváka.

Zápas mal slúžiť aj ako skúsenosť a motivácia pre hráčov do ďalšej práce. Čo ukázal v tomto smere?

Ukázal nám nielen nedostatky, na ktorých musíme popracovať do konca sezóny, ale aj celkovo. Všetko čo budeme robiť v budúcnosti, či už na tréningoch alebo zápasoch, musíme robiť vo väčšej rýchlosti a hlavne s väčšou agresivitou. Práve agresivita býva často hlavným rozdielom v zápasoch, ktoré prehráme, alebo vyhráme o bod, bez ohľadu na to, či ide o agresivitu v útoku alebo obrane.

Aké je postavenie tímu v juniorskej lige?

V tabuľke sme na šiestom mieste. Stále máme šancu dostať sa na majstrovstvá Slovenska medzi štyri najlepšie družstvá. Musíme však zabrať a ako som už spomínal, hrať omnoho agresívnejšie. Verím, že sa nám to podarí a aj zápas, ktorý sme odohrali v Prahe, nám pomôže k dosiahnutiu nášho cieľa.