Za zápas storočia sa považoval v Prievidzi duel z roku 1989, kedy BC doma privítalo legendárnu Barcelonu. Baníci prehrali 74:85, keď sa šiestimi bodmi presadil aj Branislav Jašš. V odvete potom pridal deväť bodov. Včera sa pozeral ako fanúšik z hľadiska, ako vybehol jeho syn Marek na zápas 21. storočia pre BC Prievidza.
Marek vybehol na len niečo vyše 6 minút, ale po takmer dvojročnej pauze zavinenej zranením to bolo veľmi dôležité. Keď premenil vo štvrtej štvrtine trojku, malo to viac ako symbolický charakter. Prievidzskí basketbalisti prehrali 61:84, ale fanúšikovia ich vytlieskali, rovnako ako hráčov Bilbaa, ktorí uznanlivo tlieskali priaznivcom späť.
„V emóciách som sa mysľou trochu vrátil k nášmu duelu s Barcelonou, aj keď to je už tridsaťpäť rokov, Marek ešte nebol ani na svete. Je to krásne, a aj dnes sme videli, ako ľudia v Prievidzi milujú basketbal. Je to trošku iné ako iné basketbalové mestá. Tu to trvá dekády, boli sme hore-dole, ale ľudia ostali verní. Prehra o 23 bodov a fanúšikovia tím vytlieskali. Samozrejme, Bllbao je úplne inde, silovo, rýchlostne a majú obrovský rozpočet. Tam je niekoľko miliónov a v Prievidzi je niekoľko stoviek tisíc. Myslím, že sme neurobili hanbu a dali sme signál do Európy, že slovenská liga nie je až taká priemerná či podpriemerná. Kluby už zbystrili. Bola to krásna prezentácia. Stačilo sa pozerať, ako boli prekvapení hráči Bilbaa, ktorí sú zvyknutí na halu pre 12 tisíc ľudí. Je to odmena aj pre vedenie klubu,“ uznal Branislav Jašš.
Pri otázke, čo mu prebehlo hlavou, keď Marek premenil spomínanú trojku, sa pousmial. „Marek chýbal dva roky, je skvelé, že sa vrátil. Jasné, že by chcel viac hrávať, ale zranenie to nedovoľuje. Aj za neho som rád, že ukázal trénerovi, že môže pomôcť aj proti podobne silnému súperovi. Je platným hráčom a nielen ‚lúzrom‘ z lavičky. Celkovo som rád, kam to celé smeruje. Manažment to robí dobre, trávia tým veľa času, aby to vyzeralo. Ak budú podobné zápasy pravidelnosťou pre slovenské kluby, tak sa posunieme všetci. Doteraz to chýbalo,“ pokračoval Jašš.
Oddanosť a bojovnosť Mareka Jašša bolo cítiť aj po malej minutáži s Bilbaom. Bojoval, na ihrisku nechal všetko, čo bolo vidieť aj na krvavej rane na ruke. „Nemáme sa za čo hanbiť, dali sme do toho srdce. Hlavy treba mať hore a môžeme ísť ďalej do bojov v skupinovej fáze,“ hovoril krídelník, ktorý sa vrátil aj k spojeniu s otcom. „S tatkom stále ‚kecáme‘ o baskete. Pýtal som sa ho na Barcelonu, tiež spomínal vynikajúcu atmosféru. Boli tam podobnosti s dnešným dňom. Lepšiu atmosféru som na Slovensku nezažil. O to viac si vážim, že môžem takto doma hrať. Fanúšikovia ocenili aj výkon Bilbaa.“
Krídelník si možno časom uvedomí, že vybehnúť v podobnom zápase je jedinečné. Zatiaľ ho trápila prehra. „Škoda, že sme prehrali, mohli sme ich potrápiť ešte viac. Určite ma teší, že skoro po dvoch rokoch som sa dokázal vrátiť do formy, že viem pomôcť tímu,“ usmial sa a ocenil gesto Sašu Jankoviča, ktorý v závere poslal na palubovku čisto slovenskú päťku. „Je fajn, že si celý tím vyskúšal hrať pred plnou halou. Každý hráč môže na tom stavať a nebyť rozklepaný, keď príde play-off,“ dodal Marek Jašš.
