Prievidza je mesto s veľkou basketbalovou históriou aj klub s najlepšími fanúšikmi na Slovensku. O čom sa vie menej, sú výsledky mládežníckej akadémie Prievidze v posledných dvoch rokoch. Dosiahla úspechy, aké sa zatiaľ nepodarili žiadnemu inému mládežníckemu tímu v histórii Slovenska. Chlapci narodení v roku 2012 postupne vyhrali niekoľko významných zahraničných turnajov, na ktorých za sebou nechali aj tímy ako Bayern Mníchov Žalgiris Kaunas či Virtus Bologna. Stali sa - spoločne s chalanmi narodenými v roku 2011 - neoficiálnym klubovým majstrom Európy, následne odohrali aj veľmi kvalitné zápasy s FC Barcelona a Real Madrid. V MBA Prievidzi majú naviac veľké plány a ambiciózne ciele. Porozprávali sme sa o nich s riaditeľom mládežníckej basketbalovej akadémie Prievidza, Marekom Bulíkom.

Ako sa vám podarilo vyskladať tím mladších žiakov, s ktorým si chcela zmerať sily aj slávna FC Barcelona?

Bola to kombinácia viacerých faktorov. Väčšina chlapcov začala s basketbalom už vo veku 5-7 rokov, čiže sme s nimi mohli systematicky pracovať a využiť všetky senzitívne obdobia. Zároveň sa v tejto generácii stretli chalani bývalých športovcov, čiže mali dobré genetické predpoklady, ale aj podporu rodičov. Bol to taký môj súkromný projekt, kde sme chceli ukázať, že aj na Slovensku vieme vychovať európske družstvo, keď sa so šikovnými chlapcami správne, kvalitne a dostatočne trénuje. A hrajú zápasy s kvalitnými súpermi. Vieme to opakovať aj s ďalšími generáciami a dokonca aj vylepšiť, keď dokážeme nájsť a umožníme športovať väčšiemu množstvu detí. Pomôcť by nám v tom mohli nové kluby v dedinách nášho okresu.

Vašimi súpermi na zahraničných turnajoch sú aj slávne kluby z veľkých európskych basketbalových miest. V čom vidíte rozdiel v práci s mládežou na Slovensku a napr. v Španielsku, Lotyšsku, Srbsku, Taliansku, Litve…

Platí, že nábor hráčov do prípravky majú násobne väčší. Vyskladávajú tímy z niekoľkých desiatok až stoviek detí. My nanajvýš z pár desiatok. Naviac potom vyrastajú v silnejšom konkurenčnom prostredí a rozdielna môže byť aj podpora športu v jednotlivých krajinách. Či už zo štátnych financií, alebo zo súkromného sektora. V práci klubu s mládežou, podmienkach, expertíze trénerov sme sa už v Prievidzi dostali na európsku úroveň. Našim hendikepom je nedostatok detí, ktoré sa dajú na basketbal.

Prečo je tomu tak? Prečo sa na Slovensku hlási na basketbal menej detí ako v iných krajinách?

Na Slovensku je suverénne športom číslo 1 futbal a športom číslo 2 hokej. A práve hokej a futbal robia nábory detí už v predškolskom veku. Čo je v basketbale skôr výnimkou. Vo futbale už 6-ročné deti hrajú zápasy. Je pravda, že futbal je oveľa jednoduchší pre malé deti ako basketbal, ale hokej tiež nie je jednoduchý. A v Litve už aj 6-ročné deti zápasy hrajú. No a hlavnou výhodou futbalu je, že sa hrá aj na dedinách, kde stále žije na Slovensku okolo polovice obyvateľov. A to je cesta aj pre basketbal. Rozbehnúť basketbal aj v obciach. A nie ako konkurenciu futbalu. Ale ako spoluprácu. Deti chcú súťažiť. Ale futbalové zápasy majú od apríla do októbra. A práve v mesiacoch november - marec by mohla fungovať okresná basketbalová liga.

Tvrdíte teda, že kvalita mládežníckych tímov závisí od počtu detí v nábore do prípravky?

Je to tak. To platí, samozrejme, za podmienky, že máte vybudovaný klub, materiálne podmienky, kvalitných a skúsených trénerov, zvládnutý tréningový proces. Pokiaľ tento základ spĺňate, tak nábor je rozhodujúci. Čím vyšší počet detí, ktoré sa prihlásia na basketbal, tým viac talentov medzi nimi nájdeme. Tým viac vyšších a fyzicky a pohybovo zdatných športovcov. Väčší počet talentov sa vzájomne podporuje a posúva. Viete vytvoriť tímy A a B, pracovať, kombinovať súťaže a umožniť tak najväčším talentom napredovať tým, že hrajú ťažšiu súťaž. Opäť v tomto smere spomeniem futbal. Má obrovskú základňu. Veľa reprezentantov je z obcí. V našom okrese Hancko z Kamenca pod Vtáčnikom, Škrtel z Ráztočna, Obžera z Bystričian. Najšikovnejšie deti z dedinského futbalu postupne prechádzajú do akadémii. Ale základom je, že šancu vyskúšať si futbal a ukázať sa majú vo svojej obci.

Rozhodli ste sa pustiť do veľkého projektu, ktorým chcete násobne zvýšiť počet detí v nábore. Ako to chcete urobiť?

Odhadujeme, že približne polovica detí nemá kde prísť s basketbalom do kontaktu. Vo voľnom čase si nemajú kam ísť zahrať. Chceme im toto v rámci okresu umožniť a predpokladáme, že pokiaľ prídu do kontaktu s basketbalom vo svojej obci či na dedine, mnohých basketbal očarí a v niektorej fáze svojho vývoja sa môžu ďalej rozvíjať u nás. Pre zdravý vývoj detí je veľmi dôležité, aby sa hýbali, čo najviac času trávili zdravo a inšpiratívne, v kolektíve, nie v zavretých izbách pred displejmi. 

To je ušľachtilý aj ambiciózny cieľ. Ako to môže vyzerať v praxi?

S projektom sme začali už v tomto školskom roku. V Nitrianskom Pravne, Nedožeroch  - Brezanoch a v Cígli majú deti prvého stupňa ZŠ možnosť chodiť do basketbalového krúžku počas družiny. Zároveň sme pre školy zorganizovali športové dopoludnia v športovej hale, kde si zasúťažili a zatrénovali s profesionálmi z BC Prievidza. V budúcom školskom roku by sme počet obcí chceli navýšiť a zároveň navýšiť počet tréningov z jedného na dva týždenne. Ďalším cieľom je v spolupráci s futbalovými klubmi umožniť deťom absolvovať 1 - 2 basketbalové tréningy týždenne a počas víkendov organizovať zápasy a turnaje jednotlivých družstiev.

Čo si takýto projekt vyžaduje a kde v rámci príprav sa nachádzate?

Je to časovo, organizačne a finančne nesmierne náročný projekt. Ako som už spomenul, začali sme krúžkami v školách počas družiny. Chceme zvýšiť počet zapojených škôl v obciach a zároveň navýšiť počet tréningov, rozbehnúť spoluprácu s obcami v rámci futbalových klubov. Na to potrebujeme v prvom rade dohodu s riaditeľmi škôl, ale aj podporu obecného zastupiteľstva. Ideálne by bolo mať pri deťoch trénera z danej obce. Možno niekto z telocvikárov, bývalý basketbalista, alebo ktokoľvek s chuťou pracovať s deťmi a učiť sa. Týmto krúžkom či klubom pri rozbehu pomáhame našimi trénermi, robili sme pre nových trénerov workshopy, poskytli potrebné know how.

Ešte aby to chytilo aj deti, ktoré dnes trávia čas rôzne, ale málo na dvore či v telocvični…

Samozrejme potrebujeme záujem detí o basketbal. Práve v týchto dňoch sme rozbehli aj projekt Hodíš sa na basketbal?, kde do takmer všetkých tried prvého stupňa ZŠ darujeme basketbalové odpadkové koše, do ktorých si deti môžu vyskúšať hádzať papier z určitej vzdialenosti. Ak v tom budú dobrí, môžu kontaktovať nášho trénera a prísť si to vyskúšať na tréning so skutočnou loptou na skutočný kôš. Naviac, každú nedeľu o 17:00 máme v ZŠ Sama Chalupku otvorenú basketbalovú hodinu, kde môžu kedykoľvek prísť deti vo veku 5 - 10 rokov.

Ako sú základné školy pripravené, aby basketu chtivé deti mohli začať v útlom veku už priamo tam?

Samotné školy väčšinou nemajú potrebné vybavenie na tréningy basketbalu pre deti prvého stupňa. Preto im chceme pri rozbehu pomôcť a zabezpečiť pre ne mini koše, menšie basketbalové lopty a ďalšie pomôcky na tréning. To sú, samozrejme, nemalé náklady. Spustili sme preto aj zbierku na platforme Donio, aby mohla prispieť aj široká verejnosť a pomôcť tak deťom v okrese k zdravému pohybu a novým príležitostiam. Ale bez pomoci verejnosti to nedokážeme. Za akýkoľvek príspevok budeme vďační a premeníme ho na radosť detí z pohybu. 

Priepieť môžete TU NA TOMTO ODKAZE.