Medzi legendy prievidzského basketbalu rozhodne patrí Branislav Jašš. Majster ČSSR, dvojnásobný majster Slovenska, v zbierke má aj dve strieborné medaily. Branislav Jašš je už dlhšie člen Siene slávy BC Prievidza a počas októbrového domáceho zápasu s Komárnom bol medzi ocenenými legendami pri príležitosti 75. výročia založenia prievidzského basketbalu. V klube dnes ako kapitán pôsobí jeho syn, Marek Jašš.

Aká je prvá spomienka, ktorá vám napadne pri návrate do vašich hráčskych čias?

Určite prvý titul, to je jasné. Ešte za Jána Hluchého, to boli neskutočné emócie tu v hale. Bolo tam okolo štyritisíc ľudí, čiže je to niečo, čo sa vám vryje do pamäti. Celé mesto vtedy žilo basketbalom, od stredy sa bavilo o zápase, ktorý bude a v pondelok do stredy o tom, čo bolo. A takto stále dokola. Lístky sa zháňali, bolo to fakt úžasné. Ale jasné, že nie do 89-teho, ale potom od toho titulu to pokračovalo a tých desať rokov bola špička. 

Čo by ste odkázali dnešným fanúšikom basketbalu, ktorý v súčasnosti chodia na zápasy BC do prievidzskej športovej haly?

Fanúšikom dnes by som rád odkázal, aby podporovali klub, a tým pádom by sa dalo možno vybudovať nejaký mančaft, ktorý by fakt vyhral tie európske súťaže, a to by bolo krásne. To, čo sa teraz darí dajme tomu Leviciam. V týchto podmienkach to nie je sranda, ale ľudia tu majú radi basketbal, aj preto by to bolo pekné.

Máte za sebou bohatú hráčsku kariéru, prešli ste si aj viacerými ťažšími chvíľami. Na základe vlastných skúseností, čo by ste poradili mladým talentom, ktoré rozbiehajú svoje kariéry v mládežníckej akadémii?

Mladším hráčom by som odkázal, že treba robiť, robiť, robiť a makať. Treba veriť tomu, že to dokážem, aby to ani pri prvom neúspechu nevzdali. Stále ísť a trénovať ako blázon. To inak nejde, a to nielen v basketbale, ale v každom športe a aj v robote a živote celkovo. 

Meno Jašš v klube pokračuje aj v súčasnosti. Teší vás pokračovanie basketbalu vo vašej rodine?

Samozrejme, som veľmi rád, že syn pokračuje. Však uvidíme, dokedy vydrží, lebo ten tiež už má 32 rokov, ale ešte nejaké 3-4 roky by mohol potiahnuť. 

Aké by to bolo vidieť v Sieni slávy dvakrát meno Jašš?

Bolo by pekné mať dve mená Jašš v Sieni slávy, ale to už nechám na iných, nie som kompetentný o tom hovoriť. Ale určite by to bolo pekné.

Aj v priebehu sezóny budeme na našich stránkach naďalej spomínať na históriu klubu. Môžete sa tešiť na zaujímavé archívne fotografie či rozhovory s niekoľkými legendami.

Foto: Ladislav Szibilla, Vladimír Králik, archív