ALL STARS GAME
Dvaja naši junáčikovia boli vybraní do ALL STARS
tímov Peťa Sedmáka a Rada Rančíka. Celkom zvláštny systém. Nebolo klasické
divácke hlasovanie, ako tomu bývalo predošlé roky, alebo ako to funguje
v NBA, ale boli zvolení dvaja hore spomínaní kapitáni, ktorí si vyberali
hráčov. Z každého tímu si mohli vybrať po jednom.
Rado Rančík si vybral nášho „kanadského“ drevorubača
Granta. Grant je percentuálne druhý najlepší trojkár ligy a prvý najlepší
imitátor tímu. Dokáže napodobniť všetkých od nášho kapitána až po amerických
policajtov.
Okrem zápasu sa Grant zúčastnil aj dunk contestu,
v ktorom sa rozhodol, že preskočí dvojlitrovú fľašu. Tento intenzívny
kanadský joke málokto pochopil a pár usporiadateľov doteraz rozmýšľa,
o čo Grantovi išlo. Hold, veľa dobrých amerických komikov bolo
nepochopených. Toto môže byť jeden z nich.
Peťo Sedmák si z nášho tímu vybral Ryana
Martina. To je ten tmavý chlapec, ktorého nevie pod košom nikto zastaviť.
Jednu vec som chlapcom opakoval cestou do
Bratislavy. Len sa nezraňte. Robte čo chcete len sa nezraňte!
Ryan dokázal nemožné. Zranil sa ešte pri rozcvičke.
Z mne doteraz neznámych dôvodov si nejakým spôsobom narazil ruku. Nakoniec
si však na konci prvej štvrtiny povedal, že to skúsi. A aby nemal ťažkú
hlavu a náročne rozhodovanie, tak mu dal Nzege koňara a rozhodol
zaňho. Ryan odkríval na striedačku a sledoval tak ako my ostatní pohľad
nášho trénera. Keby to bolo v komixe, tak by mal v tej bubline nad
sebou napísané: „Prečo ja?“
Čo nedokázali doktori v Bratislave, dokázali
cheerleaderky. Tie dostali Ryana a ostatných basketbalistov na nohy vo
veľmi rýchlom štýle a zdalo sa, že Ryan to rozbehal.
NEMOCNIČNÝ UPDATE
Dnes som bol s Ryanom na RTG nohy aj ruky.
Žiadna panika drahí Prievidžania, nič vážne sa
nestalo a je skoro isté, že Ryan proti Interu bude hrať.
V ordinácii sme potom stretli ešte super
sestričku. Viete, taká tá malá guľatá s veľmi prenikavým hlasom. Väčšinou
také bývajú tety kuchárky na základných školách, určite viete, čo myslím.
Tak prišla za Ryanom a kričí naňho, čo mu je.
Ten samozrejme nerozumel, tak teta zvolila klasický systém, ktorý používame my
alebo aj Češi v cudzine. Ak nevieš po anglicky a nerozumejú ti, tak to
len zopakuj po slovensky a päťkrát hlasnejšie. Zaručený úspech vám
garantujem.
Tak na seba trošku Ryan s tetou nakričali,
potom sa udobrili, a potom už teta volala Ryana maličký, keďže mu bola po
pás. Hlavne, že sa nakoniec stali kamošmi a Ryanovi nič nie je.
NEPRÍJEMNÍ ŠTUDENTI
Keby ste nevedeli, študenti je prezývka hráčov
Karlovky.
Prvý problém nastal ešte pred odchodom na zápas. Náš
Jožko ochorel a dostal domáce väzenie, tak sme cestovali do Bratislavy bez
neho. Úloha podávača uterákov a vody teda ostala na mne.
Teraz tu chcem veľkú poklonu zložiť mojej láske
najväčšej Maťkovi Bílikovi, ktorý mi s tým celý zápas pomáhal a takto
s odstupom času viem, že bez neho by som to veľmi ťažko zvládal
a pravdepodobne aj nezvládal. Som si absolútne vedomý toho, že nie každý
basketbalista by sa sám na toto bez prehovárania a frflania podujal. A navyše,
keď Bilo už dávno nie je nováčik. Nováčik-nenováčik, toto je o charaktere
a srdiečku. A to má Maťko veľké!
Takisto som si uvedomil, aké to musí mať Jožko ťažké
každý zápas, keď tam stále lieta a to má už, dámy a páni, nejaké
roky. Nieže ja 27-ročný Janko som to z posledného mlel, a to sme boli
dvaja.
Po vydretom víťazstve to ešte tréner uzavrel tým, že
na zápas už bez Jožka nikdy nejde, lebo jednoducho prináša šťastie a teraz
to bolo ledva-ledva. Nedá sa nič iné, len súhlasiť.
U SLOVÁKA
V Bratislave sa mi potom ešte dostalo klasickej
slovenskej pohostinnosti. Viete, my sa vždy po zápase vonku ideme niekam
navečerať v tom meste, kde hráme. Teraz sme išli do nemenovanej
reštaurácie a..........no nebudem to naťahovať. Takto nejako vyzeralo
stretnutie mňa a mladého čašníka, ktorý vyzeral že je tam držaný násilím:
JA: Zdravím, prosím vás, kde si tu môžem umyť ruky?
ČAŠNÍK: Asi na hajzli, nie?
JA: Aha,........a tie sú kde?
ČAŠNÍK: Oproti vchodu chlapče!
Toto som mal vždy rád. Teplé slovo v týchto
tuhých mesiacoch vždy tak zahreje! J
ČO NÁS ČAKÁ ?
Nič viac - nič menej, drahí spolufanditelia.
V utorok hráme doma proti Interu. Klasicky o 18:00 hod. Nejako
špeciálne pozývať na tento zápas asi ani netreba. Každý váš hlas, krik
a buchot môže v utorok rozhodnúť. Príďte nám pomôcť ich na tretí
pokus zlomiť!!!
V sobotu 23.12 hráme potom o 18:00 hod predvianočný
zápas ALPE ADRIA CUPU proti Viedni. V Rakúsku sme prehrali hanebným
rozdielom, máme im čo vracať.
ZÁVEROM
Dva domáce zápasy v tomto týždni sú
sakramentsky dôležité! Ovplyvnia našu sviatočnú náladu, tak musíme spraviť spolu
všetko preto, aby sme chalanom čo najviac pomohli vyhrať!
BANÍK !!!
foto: Martin Šopinec