PO PLAYOFF

Dá sa s odstupom času objektívne povedať, že Komárno vyhralo zaslúžene, aj keď výsledok 3:0 na zápasy je hodne krutý. Takto rozhodné to na palubovke jednoznačne nebolo. Všetky tri zápasy boli dramatické až do konca a do posledných minút nebolo jasné, kto vyhrá.

Asi vyhral skúsenejší. Vyhral ten s pevnejšími nervami a pokojnejšou rukou.

Tak, ako sa Komárno skoro už pravidelne mení v play-off na beštiu, sme sa premenili aj my. Ale tak nejako opačne. Nešli nám trojky, nešli nám signály a asi každého budú mátať naše trestné hody, ktorých percentuálna úspešnosť sa v play-off rapídne znížila. Ak k tomu pridáte kopu strát, pomaly si môžete vytvoriť obraz, prečo to tento rok skončilo tak skoro.

Ľudovo povedané, na začiatku play-off sme sa asi posrali viac, ako bolo treba. A potom, keď už sme museli, tak to jednoducho nešlo. Chceli sme ten kúsok šťastia tak veľmi, že kým sme za ním bežali, sme ho zadupali do zeme.

Niekedy to proste nejde. Aj keby sme sa rozkrájali.

POĎAKOVANIE VÁM

Bolo cítiť, že tento ročník bola fanúšikovská podpora silnejšia ako ten minulý. Som presvedčený aj o tom, že sme oproti minulému roku zdvihli priemernú návštevnosť.

Americký štýl basketbalu, aj keď tento rok skončil priskoro, je rozhodne veľmi oku lahodiaci. Zápasy boli vždy také americky akčné a jednoducho sa na to dobre pozeralo.

Tento odsek má byť však o vás a pre vás. Moje a naše poďakovanie v rámci celého klubu.

Môžem naozaj pokojne vyhlásiť, že ste s nami boli v dobrom aj zlom. Tlieskali ste, aj keď sa nedarilo. Ostali ste, aj keď sme prehrali. Aj včerajšie slzy sme mali spoločné. O tom šport je. O zdieľaní emócií. Spolu sa tešíme z výhier, ale k športu patrí aj plač.

Ste najlepšími fanúšikmi, akých si športovec môže priať. S menom BC PRIEVIDZA sa spájajú dve veci. Kvalitný basketbal a úžasní fanúšikovia. Nikto to nechápe, až kým tu nehrá. To sa chápať ani nedá. To sa dá len cítiť.

Bohužiaľ, športové výkony nikdy nie sú permanentne dobré. Čo je však permanentne výborné, je vaša podpora.

A za to vám všetkým patrí veľké ĎAKUJEM. Vy máte každý rok zlato. My oňho každý rok bojujeme.

Ste najlepší.

MOJMU BRANKOVI

Toto je poďakovanie človeku, ktorý robil celý rok čiernu robotu. Na mojom blogu.

Braňo Bucák je člen dozornej rady, poslanec mesta a rovnako profesionálne si plní aj robotu doplňovača čiarok a všeobecného korektora mojich výtvorov.

Takže, ak ste doteraz obdivovali moje geniálne vetné stavby a gramatickú správnosť, trošku vás sklamem. Veľkú zásluhu na tom má môj tajný slovenčinár.

Ďakujem ti za trpezlivosť a ochotu a s okamžitou platnosťou ti udeľujem troškovské voľno až do leta. :)

ZÁVER

Dajte si odo mňa dovolenku aj vy. Aj ja ju od seba občas potrebujem. Verím, že sa spoločne budeme čítať a vídať opäť v auguste, keď budeme na začiatku nového dobrodružstva. Novej sezóny a nového príbehu. Takého, ktorý vie vytvoriť len šport.

Ahojte