DO ŠKOLIČKY DO ŠKOLY

Po chvíľkovej odmlke sme sa opäť vrátili k našim tradičným štvrtkovým návštevám škôl. Na ZŠ Sama Chalupku som pani učiteľkám doniesol bývalých žiačikov Maťka Bílika a Branka Pipíšku. Spolu s nimi prišiel aj Jarquez Smith a Rodney Glasgow. Našu výpravu doplnil člen dozornej rady BC Branislav Bucák.

Či to bolo prvýkrát, či teraz tretí, zas som bol nervózny. Stále rozmýšľam, čím to je. Ono to nie je tá podstata, že by som mal strach z detí alebo čo, ale jednoducho sa v tých situáciách, keď na mňa všetci pozerajú a ja mám niečo hovoriť, necítim komfortne. Asi nie som až taký exhibicionista, aký by som mal byť. Chvalabohu moje psychické zdravie to unieslo.

Po krátkej predstavovačke prišli opäť na rad otázky. Medzi tie najzaujímavejšie patrilo vlastne prosba, aby Quez s Rodneym povedali írečité slovenské slovo čučoriedka. Obaja to zvládli a zožali víťazný potlesk. Potom ešte prišla otázka na ich obľúbené jedlo, ktoré jedli na Slovensku a Rodneyho odpoveď: „FAŠHÍRKY“ opäť zdvíhala davy z tribúny.

A keďže tu na škole Sama Chalupku je kopec športovcov a basketbalistov, nemali sme problém zohnať aj tímy, ktoré by si proti sebe zahrali basketbal spoločne s našimi chalanmi. (Tu chcem poznamenať, že Rodney dostal od jedného žiačika taký steal, že doteraz rozmýšľa, či ešte má zmysel pokračovať v kariére). Kto by nevedel, steal je, keď niekto niekomu bez faulu zoberie loptu. Doslovne ukradne.

Opäť ale musíme povedať, že akcia zožala veľký úspech a rozhodne pokračujeme ďalej!

NA SPIŠI

Čo sa týka mojej lovestory, tak všetko dobre dopadlo. Stretli sme sa porozprávali sme sa, odfotili sme sa a videl som najkrajší zadok v mojom živote. Bohužiaľ, som sa ale v rámci prvých 10 sekúnd dostal pod papuču, takže mám prísny zákaz našu spoločnú fotku, ktorú sme si spravili, dať sem do blogu. Tým pádom sa vám ospravedlňujem, ale nedá sa lebo: „Vyzerám tam zle a ty vyzeráš zle na tej druhej“. Kto bude ale chcieť, môžem vám poposielať potajomky do súkromných správ.

Čo sa týka nášho samotného výkonu, už sa budem opakovať. Povinné víťazstvo po tuhom boji u outsidera. Proti Spišskej sme nechali oddychovať Maťa Bílika a Ryana Martina.

Každopádne ďakujeme hŕstke fanúšikov, ktorá merala cestu do Spišskej a povzbudzovala nás!

Na našej strane zaujal klasicky Grant, ktorý zo šiestich trojkových pokusov minul len jeden a celkovo si na svoje konto pripísal 25 bodov a bol naším najlepším strelcom.

Obrovskú radosť nám ale rozhodne spravil aj Mišo Fusek, ktorý ukázal, prečo tu je a prečo môže byť veľmi dôležitou postavou v play-off. K 13-tim bodom pridal 17 doskokov a 3 bloky. To sú štatistiky, z ktorých ide strach.

Rovnako ma potešil pohľad na Viktora Juríčka, ktorý sa po pol roku vrátil na palubovky a očividne mu prestávka nijak neublížila a je späť v plnej sile. Za necelú polhodinku nám Viktor dal 20 bodov. Nech ťa to už do budúcna obchádza a nech nás iba tešíš basketbalom bratu!

Aby som to uzavrel Spišskú sme porazili 94:83. Do zápasu od nás nastúpili všetci hráči, okrem už spomínaného Bílika a Martina, a zvládli sme tak posledný zápas základnej časti na palubovke súpera.

PIATKOVÁ VEČERA

Keďže náš pán kapitán oslavuje svoje narodeniny opäť sme si v piatok pred zápasom dali spoločnú večeru. Pán Batina nás pozval na burger do Bistra u Nika.

Gréckemu pánovi šéfkuchárovi sme venovali podpísaný šál a všetci sme sa spolu odfotili J

Viac takýchto narodenín !

DOMÁCA VÝHRA PRE MARKA

Marko sa na piatkovom tréningu zranil. Pri doskoku ho seklo v krížoch, takže bude chvíľu laborovať. Aby toho nebolo málo, tak k tomuto nešťastiu sa pridalo ďalšie a Markovi zomrel blízky príbuzný.

Tu sa ukázalo srdce skutočného kapitána. Napriek takejto udalosti Marko prišiel na zápas, podporil chalanov a spravil úžasnú robotu pri pomoci Ryanovi a Marošovi z lavičky v taktických veciach.

Veľmi dojímavo to povedal aj tréner v šatni pred zápasom, keď zdôraznil, že tento človek sem dnes prišiel napriek tomu, čo sa udialo. Prišiel sem, lebo si uvedomuje dôležitosť tohto zápasu a chce vám pomôcť. Vyhrajte to pre neho.

A vyhrali. Po zápase všetci hráči prišli za Markom, objali ho a venovali mu tieto dôležité dva body.

Aj takto môže vyzerať šport. Aj takto môže vyzerať rodina.

Marko si obrovskou podporou a motiváciou pre nás všetkých a vždy si tu pre nás bol. Či už pre mňa alebo pre hráčov. A teraz si môžeš byť istý, že sme tu my všetci pre teba. Sme jeden tím.

MY SME PRIEVIDZA.

EŠTE O LEVICIACH

K samotnému zápasu sa nejako obsiahlejšie venovať nebudem.

Vyhrali sme zaslúžene a tretíkrát v tejto sezóne sme Levice porazili.

Porazili sme ich v úžasnej atmosfére a najvyššej tohtosezónnej návšteve, keď sa na zápas pozeralo 2400 ľudí. Ďakujeme za už klasicky úžasnú podporu vás všetkých a nezabudnite aj na zápas s Karlovkou všetci v bielom! Na prvýkrát to nebolo zlé, ale musíte sa premôcť aj vy ostatní, spravte to pre ten pekný efekt bieleho mora na tribúnach!

Takisto nezabudnite, že treba prísť do haly čo najskôr, začali sme s realizáciou predzápasového programu, pár šťastlivcov získalo fotku a podpis kartu od hráčov. Takže kto neskoro príde, veľa zmešká!

Chcem poďakovať aj všetkým fanúšikom z Levíc, ktorí k nám merali cestu. Pomohli ste nám vytvoriť úžasnú atmosféru a fandili ste až do konca. Klobúk dole a pokračujte v dobrej robote!

V neposlednom rade chcem ešte popriať skoré uzdravenie levickému trénerovi Teovi Hojčovi, ktorý sa na zápase nemohol zúčastniť, keďže leží v nemocnici. Držím palce k čo najrýchlejšiemu návratu tréner!